Moja cesta k Burlesque

Príbeh o tom, ako som sa k tomu dostala je veľmi náhodný, smiešny a trochu neuveriteľný. Celé to začalo asi rok dozadu náhodnou ponukou lístkov do kabaretu, ktorú som bez väčšieho váhania prijala. Týmto chcem poďakovať Paule, Ďurimu a asi aj vesmíru, že vtedy nemohli ísť.Chcela som nakuknúť do slávneho kabaretného sveta. Nie som si istá, či som vtedy vôbec vedela, čo slovo Burlesque znamená.

Vošli sme do pivnice domu na Obchodnej ulici. Bolo to menšie ako som čakala. Pódium bolo meter predo mnou. Začiatok predstavenia sa natiahol asi o hodinu a ja som už umierala od zvedavosti. Už teraz chápem, že koncept večera v bare je v trávení času s kamošmi, štrnganím pohárikov a kecaním. Meškanie predstavenia mi už nijak neprekáža. Vtedy som počítala kedy to začne, kedy skončí a kedy už budem môcť ísť spať. Môj dôchodcovský režim o desiatej v posteli mi nijak nepasuje do sveta kabaretu. Eh. Mám rada svoj režim. Nemôžu byť predstavenia už o piatej?

Čo som hovorila?

Predstavenie začalo, spoza kamienkovej ligotavej záclony vystúpila Lucia Šipošová a otvorila večer pesničkou. A potom prišli krásne Burlesque ženy. Prisahám, sedela som tam prikovaná, nehybná a úplne zhypnotizovaná. Prvú som myslím videla Lottu Love. Živo si pamätám ten pocit. Všetko som jej žrala. Hovorila som si aká je krásna, sebavedomá, sexi a nevedela z nej spustiť oči. Potom prišla Magie Noire a jej povestné bábovkové číslo a roznožka na stoličke. Potom Lady Vivian a s ňou prekypujúce ženstvo a sex. Nakoniec Miss Tiq a legendárna prvotina – Unikát. Každá iná, každá úžasná. A ja som tam sedela a rozmýšľala, kde som bola doteraz. Miestnosťou pretekala ženská energia, sebavedomie, láska k ľudom a k ich inakosti. Nechcela som aby to skončilo. Baby boli moje malé bohyne. Keby ste mi vtedy povedali, že ich budem poznať a pravidelne stretávať, asi by som sa pototo. Naozaj. No trvalo ešte celý rok kým som sa na hodiny s Lottou konečne dostala.

Pokračovanie nabudúce.